V sobotu 17. júla uplynie 100 rokov od narodenia Františka Zvaríka -
šarmantného elegána, vynikajúceho herca a manžela rovnako vynikajúcej
herečky Evy Krížikovej.
František Zvarík sa narodil 17. júla 1921 vo Vrútkach. Otec chcel z neho
mať železničiara, ale matka ho podporila v herectve. Absolvent Hudobnej
a dramatickej akadémie v Bratislave (1938-1942) stál na doskách
Slovenského národného divadla (SND) už ako študent v roku 1939. Stálym
členom Činohry SND sa stal v roku 1940. V roku 1944 sa zúčastnil
Slovenského národného povstania (SNP) ako člen Frontového divadla. V
roku 1945 sa vrátil do SND, kde bol do roku 1956 sólistom Opery a v
rokoch 1956 až 1997 pôsobil opäť v Činohre SND.
Štrnásť rokov po jeho nástupe do divadla sa na rovnaké dosky postavila
aj talentovaná Eva Krížiková - začiatkom šesťdesiatych rokov sa
zosobášili. Narodila sa im dcéra Barbora, z prvého manželstva mal
František Zvarík syna Jána.
Za takmer 60 rokov pôsobenia v SND mal vo svojom repertoári významné
operné a činoherné úlohy. Už v roku 1946 stvárnil Dona Basilia v
Barbierovi zo Sevilly. Spieval aj v Čajkovského Eugenovi Oneginovi,
Dvořákovej Rusalke, Verdiho Donovi Carlosovi a v roku 1949 stvárnil
prvého Štelinu v slávnej Suchoňovej opere Krútňava.
Na činohernej scéne to boli napríklad úlohy v dielach Shakespeara,
Schillera, Moliéra a Goldoniho. V mimoriadne úspešnom a obľúbenom
muzikáli Na skle maľované účinkoval dvadsať rokov ako Žandár Rozvážny.
Poslednú úlohu naštudoval v inscenácii Tančiareň, v ktorej naposledy
účinkoval 2. júna 2007.
Vo filme debutoval František Zvarík v dráme Varúj...! (1946), divákov
upútal aj v historickej dráme Posledná bosorka (1957), v jedinom
slovenskom oscarovom filme Obchod na korze (1965) alebo v poetickej
vojnovej snímke Kára plná bolesti (1985). Jeho bohatú televíznu
filmografiu tvoria napríklad diela Tma (1969), Červené víno (1976),
trojdielna televízna inscenácia Sesternica Beta (1978, 1979), Na skle
maľované (1980), Tiene v raji (1986) alebo Mercadet (1988).
Okrem hereckého umenia si získal popularitu tiež ako spevák a interpret
slovenských ľudových piesní, ale aj ako karikaturista i maliar, keď po
sebe zanechal niekoľko desiatok pôsobivých výtvarných stvárnení svojich
hereckých kolegov.
Svoje spomienky zhrnul František Zvarík do memoárových knižiek Pierot s puškou (1984) a Pierot bez pušky (2000).
František Zvarík, ktorý získal v roku 1968 titul zaslúžilý umelec sa
stal v roku 1992 čestným občanom svojho rodného mesta Vrútky a v
septembri 2001 si prevzal z rúk prezidenta Rudolfa Schustera štátne
vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
Všestranný vynikajúci umelec František Zvarík zomrel 17. augusta 2008 v
Bratislave, mesiac po 87. narodeninách. Urnu s popolom uložila jeho
manželka Eva Krížiková, do hrobu hercovej mamy v turčianskej dedinke
Folkušová pri Martine.